Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. V Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa názov Pascha.
No podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, Veľká noc sa tiež preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia, viaže sa na ňu veľa zvykov. Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka s korbáčom. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú, alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť bolesť a krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Podľa tradície muži potom prednesú koledy. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. V obchodoch sa predávajú veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.
  Pozrime sa, aká je Veľká noc vo svete...
Z Nemecka pochádza jedna milá tradícia: v niektorých častiach tu pripravujú obdobu vianočného stromčeka. Veľkonočný stromček je bohato zdobený farebnými vajíčkami, skrášľujú si ním stromčeky a kríky v záhradách.
Na gréckom ostrove Korfu si treba dať počas Bielej soboty pozor na hlavu. Lietajú tu totiž z okien a balkónov hrnce a iné keramické nádoby. Symbolizuje to privítanie jari a nových plodín, ktoré sa budú zbierať už do nových nádob.
Nórska tradícia čítania "veľkonočných kriminálok" vznikla v roku 1923, keď tesne pred sviatkami vyšla kniha Jonathana Jerva s názvom Bergenstoget plyndret i natt, ktorá sa stala nórskym bestsellerom. Odvtedy každý rok v tomto období vychádzajú rôzne kriminálne romány, všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy. Noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.
Švédska Veľká noc je spojená so strigami. Na zelený štvrtok sa malé dievčatá prezliekajú za čarodejnice a chodia od domu k domu, rozdávajú nakreslené obrázky s veľkonočným motívom. Za odmenu dostanú sladkosti alebo drobné mince. Švédsku výzdobu tvoria brezové metly ozdobené farebnými pierkami, ktorými v minulosti aj šibali.
Bermudské ostrovy sa na Veľký piatok vyplnia pestrofarebnými šarkanmi, ktoré si obyvatelia vyrábajú vlastnoručne. Tradíciu začal katolícky učiteľ, ktorý chcel za pomoci šarkana s obrazom Ježiša deťom vysvetliť, v čom spočíva Kristovo nanebovstúpenie.
V USA sú už Veľkonočné sviatky skôr nenáboženské. Rodiny sa zúčastňujú iba zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom, poschovávané po dome a záhrade, kde počkali na deti až sa zobudia. Američania milujú sladkosti a dodržiavajú zvyk, že na čokoládovom zajačikovi sa ako prvé musia zjesť uši. Nikto však netuší, prečo je tomu tak...

Vytvorte si s nami veselé vajíčka s bylinkovými vlasmi, podľa návodu TU.